Eurovoľby #2: Dôvody všeobecného nezáujmu

Autor: Kristian Takac | 15.5.2009 o 11:12 | Karma článku: 2,89 | Prečítané:  1213x

S blížiacim sa termínom volieb do Európskeho parlamentu sa hromadia články o tom, prečo drvivá väčšina ľudí na tieto voľby zvysoka kašle. Však ako inak sa dá interpretovať situácia, ktorú sme tu mali pred piatimi rokmi, keď sa k volebným urnám obťažovalo dostaviť necelých 17% voličov? Otázky okolo toho, aká miera volebnej neúčasti je z hľadiska legitimity systému ešte únosná, som prebral v prvom diely seriálu o eurovoľbách. V článku som, trochu ľahkovážne sľúbil, že príčiny vlažného záujmu voličov o eurovoľby rozanalyzujem do detailov v ďalšom článku. Sľub je sľub, a hoci s ťažkým srdcom, slovo treba dodržať. Prečo s ťažkým srdcom? Lebo už pri prvom pohľade je jasné, že to je téma minimálne na dizertačku. O druhom pohľade už ani nehovoriac...

Bez dlhších úvodných rečí, aké sú teda dôvody toho, že napríklad vo Veľkej Británii hlasuje v eurovoľbách menej ľudí než v lacnej televíznej šou Big Brother? Je ich, ako inak, celá kopa. Tých dôvodov teda. Pre jednoduchosť začnime tým, na čom sa zhodujú tak odporcovia a kritici EÚ ako aj priaznivci európskej integrácie. EÚ trpí tzv. "demokratickým deficitom", hovoria unisono.

Jednoznačnú definíciu tohto pojmu by ste márne hľadali. Zrejme práve preto je argument "demokratického deficitu" s takou obľubou používaný. Dodáva punc zasvätenosti aj človekovi, ktorý o EÚ počul prvý krát včera večer na pive. Trochu zjednodušene môžeme povedať, že termínom demokratický deficit rozumieme mentálnu a geografickú vzdialenosť inštitúcií EÚ od bežného občana, nepriehľadnosť a prílišnú komplexitu systému fungovania EÚ a nedostatočnú demokratickú legitimitu inštitúcií EÚ.

Nie je to však všetko. K tomu môžeme ešte pridať obvinenia zo strany tu ľavice, tu liberálov, tu pravice. Ľavica maľuje obraz bezcitnej neoliberálnej EÚ, kde záujmy biznisu a trhu vážia sto krát ťažšie než starosti malého, úbohého proletára v južnom Francúzsku. Pravicu zas desí prílišný vplyv odborov a zavádzanie sociálnych štandardov, ktoré biznisu zbytočné zväzujú ruky. No a liberáli bijú na poplach a zachraňujú kúsok z tej slobody, ktorá ešte ostala. Ale jedna zmluva naviac, ešte jeden Lisabon a skončili sme...

Zaujímavé na tomto všetkom je tiež, že raz je EÚ znázorňovaná ako všemohúca mašinéria, takmer orwellovských dimenzií a vzápätí zas eurobyrokrati pred problémom bezmocne rozhadzujú rukami a krčia plecami. "Viete, my by sme tak strašne chceli vyriešiť ten a ten problém, ale nemáme na to kompetencie, to členské štáty...". No a rovnako zaujímavé je, že napriek tomu, že tu EES/EÚ máme už viac ako 50 rokov, mýtický demokratický deficit sa objavil relatívne nedávno, zhruba na konci 80 rokov (termín bol prvý krát použitý v 70 rokoch).

Čo si z toho všetkého vybrať? Je vôbec možné si z tej spleti názorov vybrať jedinú správnu odpoveď a na základe toho, 6 jún buď odignorovať alebo naopak, aktívne volebné právo európskeho občana v tento deň hrdo uplatniť? Ak vás to naozaj zaujíma, čítajte môj blog článok v celosti na eTrende (onedlho by tam mal byť publikovaný). 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?