Eurovoľby #1: Nízka volebná účasť je problém

Autor: Kristian Takac | 21.4.2009 o 12:27 | Karma článku: 4,45 | Prečítané:  975x

Viete kedy sa konajú voľby do európskeho parlamentu? Máte vôbec šajnu o tom, čo europarlament robí a načo ho vôbec máme? Je Vám to šumafuk? Ak sa Vaše odpovede na dané otázky približujú vzorcu "nie - nie - áno" ste v dobrej spoločnosti demokratickej väčšiny, ktorá si nadchádzajúcimi európskymi voľbami príliš hlavu neláme. Nezáujem väčšiny Európanov jasne ilustruje nízka volebná účasť v eurovoľbách.

V minulých eurovoľbách odvolilo 45,7 percent oprávnených voličov. Na Slovensku sa dokonca k volebným urnám obťažovalo len 16,7 percent. Tým sme jednoznačne trhli rekord a to aj napriek tomu, že voľby v roku 2004 boli na Slovensku historicky prvé od nášho vstupu do EÚ. Vtedy nám vážnejšie konkurovali len Poliaci, ktorí len tak tak zdolali 20 percentnú hranicu účasti. Tento rok sú odhady volebnej účasti ešte chmúrnejšie. Na voľbách sa podľa nedávneho prieskumu európskeho štatistického úradu plánuje zúčastniť iba 34 percent občanov EÚ. Volebnú účasť si na Slovensku nikto ani netrúfa odhadnúť. Prvé odvážnejšie prognózy hovoria zatiaľ len to, že SMER by v budúcich voľbách mal viac než zdvojnásobiť svoj volebný zisk z minulých volieb (z 16,9 na 35,3 percent). S piatimi poslancami sa tak stane najväčšou slovenskou politickou stranou aj v europarlamente...  

Skutočnou otázkou však je, či spomínaná nízka volebná účasť a zjavný všeobecný nezáujem o dianie v EÚ má byť dôvodom na znepokojenie? Cynická odpoveď by mohla znieť "ako pre koho". Na Slovensku napríklad nízka volebná účasť spôsobila, že kandidátke Zite Pleštinskej z SDKÚ na zvolenie do europarlamentu stačilo získať tretie miesto na kandidátke a 1521 prednostných hlasov. Tým sa samozrejme pani Pleštinskej nechcem nijak dotknúť. Po celé volebné obdobie bola aktívna v pléne i vo výboroch a na rozdiel od iných, hovorila k veci.

Osobne si však myslím, že 16 percentná či dokonca nižšia volebná účasť problémom je. A nie je len našim, slovenským problémom. Je problémom celej Európy a dá sa povedať, že celého demokratického sveta. Každé voľby sú totiž tak trochu (a nie až tak trochu) referendom o demokracii a legitimite systému, v ktorom žijeme. Ak na Slovensku vo voľbách do europarlamentu hlasuje len 701 595 voličov z celkového 4 210 463 počtu voličov zapísaných vo voličskom zozname, s demokraciou a s Európskou úniou ako takou asi niečo nie je v kostolnom poriadku

Pozrime sa najprv všeobecne na demokraciu. Ak súhlasíme s tézou, že volebná účasť je indikátorom (alebo aspoň jedným z indikátorov) zdravotného stavu demokracie a legitimity politického systému, nie sme na tom práve najlepšie ale ani najhoršie. Volebná účasť na Slovensku sa pohybuje tesne nad hranicou 50 percent. V nedávnych prezidentských voľbách hlasovalo až 2 223 595 oprávnených voličov (z celkového počtu 4 272 517). Zhruba tá istá miera participácie bola aj v posledných parlamentných voľbách. Celkovo odvolilo 2 303 139 voličov. Podobne nízku volebnú účasť vykazuje tiež susedné Poľsko (53,9 percent v parlamentných voľbách v roku 2007). Aj v USA (ktorého volebný systém nie je porovnateľný s našim) je volebná účasť okolo 50 percent celkom bežná, výnimku predstavujú posledné prezidentské voľby keď sa účasť vyšplhala až na 63 percent. V porovnaní so západoeurópskymi demokraciami sme však na tom biedne. Tam sa miera volebnej účasti pohybuje stabilne nad 60 percentami (porovnaj tu a tu).

V tejto súvislosti si treba položiť otázku, aké percento volebnej účasti je z hľadiska legitimity demokracie ešte únosné. Má vláda zvolená 30 percentami oprávnených voličov stále politický a morálny mandát zastupovať demokratickú väčšinu (ktorej politické preferencie nie sú známe)? Politický inštinkt našepkáva, že takáto nízka volebná účasť asi nie je z hľadiska legitimity úplne optimálna. Niektorí však tvrdia, že nízka volebná účasť nemusí nutne vyjadrovať apatiu, či nezáujem občanov. Môže tiež znamenať relatívnu spokojnosť so súčasným stavom a vyjadrovať túžbu po kontinuite. Zdá sa, že práve túto situáciu máme na Slovensku. Bohužiaľ. Pre jednoduchosť veci, buďme alibistami a uzavrime tento odsek konštatovaním, že pokiaľ je volebná účasť nad magickou 50 je vlastne všetko OK. Alebo aspoň forty-forty...

Žiaľ, s alibizmom ďaleko nevystačíme v prípade eurovolieb. Nad neúčasťou 83,3 percenta slovenských oprávnených voličov na minulých eurovoľbách sa nedá len tak mávnuť rukou a tváriť sa, že sa nič nedeje. Veď odhadovaná 34 percentná volebná účasť v nadchádzajúcich eurovoľbách nie je o nič lepšia. Prečo je situácia taká aká je a čo robiť aby nebola? Nájsť odpoveď na otázku určite nie je len predmetom akademického záujmu a čistej teórie. Voľby do európskeho parlamentu tu predsa máme už o necelý mesiac a pol, aka cubydup.  

Úprimne povedané, je to na dlhšie a zdĺhavé politologické úvahy, nech už sú akokoľvek aktuálne a dôležité, nie sú príliš "blog friendly". Príčinám nízkej volebnej účasti a možným riešeniam problému sa venujem v ďalšom blogu (s dodatkovým číslom #2). Prisahám ako pionier, že to skúsim okresať na minimum. Aby som náhodou nebol obvinený z eurobyrokratizmu...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?