Slovenský pravicový volič - ruská voľba?

Autor: Kristian Takac | 5.3.2012 o 16:55 | Karma článku: 8,59 | Prečítané:  644x

Česť a sláva! Vladimír Putin prebral supermanovské schopnosti nášho Vladimíra a rovnako ako on sa sťa bumerang už po tretí krát vrátil do prezidentského kresla (lebo to je to kreslo, ktoré česť a slávu umožňuje budovať). Ruský volič si vybral. Čo iné mu zostávalo? Domestikovaná opozícia v podobe šialeného Žirinovského či akože komunistu Žjuganova aj tak nebola reálnou alternatívou. A skutočná opozícia okolo ľudí ako Kasparov, Nemcov, Chodorkovskij, či Navalnyj proti volebnej mašinérii Putina zjavne nemala šancu, napriek podpore ulice.

Ruské prezidentské voľby v niečom pripomínajú tie naše, parlamentné. Koho voliť a kde je alternatíva? Ísť vôbec voliť? Dezilúzia pravicového voliča asi nikdy nebola väčšia. A o šesť dní sú voľby...  

Našťastie, situácia na Slovensku nie je až tak dramatická ako v Rusku. Nefalšujú sa podpisy (opomínam registračné hárky 99%) a účasti vo voľbách sa nekladú rôzne, akože administratívne prekážky. Počet kandidujúcich strán je toho dôkazom. Demokracia u nás funguje. Teda aspoň v tej formálnej rovine. Horšie je to s jej náplňou a obsahom. Ak je základným princípom zastupiteľskej demokracie dôvera občana, že ním zvolený politik bude pracovať pre dobro spoločnosti a svoje povinnosti si plniť svedomite a čestne, tak potom so slovenskou verzie demokracie zjavne niečo nie je v kostolnom poriadku. Aj malé dieťa vie, že dnešný politik myslí predovšetkým na seba, na svoje záujmy, potom dlho, dlho nič... a potom, na (možno) tisícstoosemdesiatom šiestom mieste je občan. Protesty proti Gorilám sú vyjadrením tohto pocitu. Kauzy posledných týždňov dôkazom. Dnes, 23 rokov po zamatovej revolúcie, tu máme v podstate ten istý problém ako za totality. Zastupujú nás ľudia, ktorých morálne právo nás reprezentovať je sporné. Koho zastupujú? Dôvera sa vytratila. Zdá sa, že už nefunguje ani len to manželstvo z rozumu...  

Dokážu dôveru v politiku a politikov obnoviť nové strany typu 99% alebo Obyčajní ľudia? Pochybujem. A myslím, že pochybuje aj priemerný pravicový volič. Napokon, je otázne, či vôbec ide o pravicové strany. Cez nablýskanú fasádu príliš prenikajú osobné ambície zakladateľov a populistické témy. Aké možnosti má teda pred sebou pravicový volič?

Nevoliť. Samozrejmá voľba. Ako možno znovu dať hlas niekomu, kto dôveru voliča po roku a pol pokrčil a zahodil do koša? Efekt takejto voľby-nevoľby je jasný. Viac hlasov pre Fica a dlhodobá exkurzia po socialistickom raji. O štyri roky sme tam kde sme boli, len s väčšími dlhmi a ratingom C. A s korupciou a súdnym systémom, ktorý nám bude závidieť aj Berlusconi.

Voliť. Pravicu. Nechám na vás akú stranu. Chce to však sebazaprenie, odvahu a možno trochu naivnej viery v ľudskú schopnosť učiť sa z vlastných chýb. Sebazaprenie preto, lebo ten pád vlády bolí a nad fatálnymi kombináciami našich politických „stratégov" v osudné októbrové dni doteraz zostáva rozum stáť. Odvahu preto, lebo nie je ľahké uveriť v to, že keby pravicová vláda v rovnakom zložení čisto teoreticky znovu povstala, politický lídri v sebe prekonajú osobné animozity a prvý väčší problém vládu nepoloží. A vieru? Treba veriť, že pád vlády bol pre prerastené egá a ambície niektorých politikov dostatočnou fackou a že po pýche príde aj trochu pokory.

Áno, viera je slepá. A priznávam, že tú facku v podobe mizerného volebného výsledku by bolo dobré dať pravici aj z druhej strany. Ak ju vôbec nedostane, priestor na očistu a sebareflexiu počas nasledujúcich rokov v opozícii môže byť nedostatočný. Pre starú gardu a „kariérnych politikov" to zas môže byť signálom, že všetko je OK a netreba nič meniť. Môžeme sa aj naďalej smiať do tváre tým, ktorí nás volili. Každá búrka nakoniec prehrmí...

Tu si ruský volič zo 4. marca 2012 a slovenský pravicový volič z 10. marca 2012 môžu podať ruku. Spája ich frustrujúca nutnosť voliť menšie zlo. Tak ako racionálny Ivan vie, že so Žirinovským a Žjuganovom by to bola katastrofa, tak i pravicový Janko vie, že bájky SMERu o stabilite a istote sú len bájkami. Maďarsko aj Grécko sú dostatočne jasný príklad.

Pravicový Janko je však v lepšej situácii než Ivan. Ivan to má jasne hodené šesť rokov dopredu. Šanca, že by Putin bez nátlaku svoje kágebácke praktiky nejakým zásadným spôsobom menil je minimálna. Platí, že zmeny k lepšiemu budú až keď si povie ulica. Janko do ulíc nemusí. Teda nie hneď. Má možnosť preferenčných hlasov. Pár čestných sa na kandidátkach strán predsa len nájde. Treba im dať šancu. Treba obnoviť kontrakt politikov s voličmi a spoločnosťou. Niečo za niečo. Vy nám čestnosť a prísľub práce v náš prospech, my vám mandát a podporu proti starej garde a chobotnici. A keď to nezafunguje, znovu do ulíc. Ako v Rusku. Až kým sa my nebudeme báť vás, ale vy nás...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?