Ponaučenie z poľskej Gorily.

Autor: Kristian Takac | 18.1.2012 o 23:32 | (upravené 19.1.2012 o 0:06) Karma článku: 20,10 | Prečítané:  4367x

Gorila nadobudla tak obludné rozmery, že niet divu, že sa takmer utápame v informáciách a dezinformáciách. Aj preto som váhal, či ku Gorile ešte niečo vôbec napísať. Po včerajšom mediálnom „protiútoku" samotnej Penty vo forme rozhovoru s jej predstaviteľom pánom Matákom a nasledovnej žiadosti firmy stiahnuť materiál zo serverov, reakciu považujem takmer za svoju občiansku povinnosť.

Tvrdenia pána Matáka by som ešte dokázal považovať za zle kamuflovaný pokus ako hodiť tieň pochybnosti na stranu SaS, ktorá sa asi najhlasnejšie domáha riadneho vyšetrenia kauzy. To, že sa niekto s niekým stretáva ešte nutne neznamená, že s dotyčným aj spolu kuje pytle. Sám to v rozhovore naznačil aj p. Maták. Považujem za trápne alebo prinajmenšom za hlboko neštandardné, že jedna finančná skupina verejne diskutuje o tom, akú politickú stranu „môže" a aká jej už nesedí. To mi skutočne pripadá ako znásilňovanie demokracie, ktorú tu (dúfam stále) máme. Obnažuje to asi len pokračujúci záujem Penty politiku aj naďalej ovplyvňovať ak nie aj to druhé...

Verejne žiadať pozastavenie akejkoľvek verejnej diskusie a pod hrozbou prijatia právnych krokov zastaviť šírenie informácií o kauze je však už totálna zvrátenosť. Pred našimi očami tu vyrastá taký absurdistán, aký tu nebol tuším od časov normalizácie. V poriadku, dokážem pochopiť, že niektoré súkromné údaje ako telefóne alebo rodné čísla by sa nemali zverejňovať. Ale to sa predsa dá ošetriť aj elegantnejšie, bez umlčania verejnej diskusie... Má Penta skutočne takú moc, že donúti štátne orgány aby donútili svojich občanov k tichu? Komu tieto orgány vlastne slúžia? A komu budú slúžiť? Kto vyhrá? Bude to určite zaujímavé meranie síl. Korporácie vs občania, David vs Goliáš. Výsledok tohto zápasu nám môže byť osudným. Aké šťastie, že vízovú povinnosť do USA už zrušili a že aj Schengen ako tak ešte funguje...

O tom som ale nechcel. Teda nie úplne. V rozhovore SME s p. Matákom som si všimol jeden zaujímavý detail, ktorý si dovoľujem citovať v celosti:

„Adam Michnik veľmi správne reagoval, že akákoľvek kauza týchto rozmerov by mala byť vyšetrovaná orgánmi, ktoré sú na to určené a nemala by byť zneužívaná politikmi (do úrovne úplne monštruózneho negatívneho PR voči istým politickým stranám a nám - túto časť vety Michnikovi asi už pripísať nemôžeme)."

Bežnému čitateľovi môže byť divné, odkiaľ a prečo sa zrazu v kontexte rýdzo slovenskej kauzy vynára meno vplyvného poľského intelektuála, dlhoročného šéfredaktora Gazety Wyborczej. Žeby naša Gorila natoľko zaujala pozornosť našich severných susedov? Pochybujem. Skúste si do Googlu hodiť heslo Michnik+Gorila. Žiadny relevantný odkaz nedostanete. Prečo teda Maták Michnika vyťahuje v súvislosti s Gorilou?  

Môj kvalifikovaný odhad je taký, že Michnika si „vygooglila" Penta z dôvodu jeho ústrednej úlohy v jednej z najväčších politických káuz v histórii novodobého Poľska, tzv. kauzy Rywin. O čo v skratke išlo. V polovici roku 2002 známy filmový producent Lew Rywin ponúkol najväčšiemu poľskému denníku Gazeta Wyborcza a jeho vydavateľovi - spoločnosti Agora SA - že za úplatok vo výške 17,5 milóna dolárov je schopný zmeniť v ich prospech mediálny zákon. Odvolával sa pritom na „skupinu, ktorá má v rukách moc", a osobne na predsedu vlády Leszka Millera. Rozhovory na túto tému viedol Rywin tiež s Michnikom, ktorý rozhovor tajne nahral a koncom roka 2002 zverejnil (viac o kauze tu).

Byť Pentou, tak si túto kauzu určite naštudujem. Podobnosť so slovenskou Gorilou je jasná, aj keď rozsah slovenského škandálu je väčší. „Rywingate" tak ako „Gorilagate" vypovedá o možnej rozsiahlej korupcii na najvyššej politickej úrovni a je ilustráciou toho, že za peniaze sa dá všetko. Z tohto pohľadu môže byť „Rywingate" dobrou simuláciou toho, akým spôsobom sa reakcia Slovenska na „Gorilagate" môže vyvíjať a aký dopad na spoločnosť a politiku kauza môže mať. Hneď poviem toľko - jediný potrestaný z celej kauzy bol iba sám Riwyn. Samotným Michnikom kritizovaná prokuratúra žiadne prekvapivé zistenia nepredstavila. Takto by mohla skončiť aj celá Gorila. Kroky Penty, ktorá žiada umŕtvenie verejnej diskusie a dôkladné prešetrenie kauzy za zatvorenými dvermi k tomu smerujú.

Lenže vyšetrenie „Rywingatu" prokurátorom nebolo všetko. Drvivá časť celej diskusie o kauze sa presunula na pôdu parlamentu. Z iniciatívy poslancov (vládnych aj opozičných) vznikla v poľskom Sejme vôbec prvá vyšetrovacia komisia, ktorá za priameho televízneho prenosu vypočúvala aktérov kauzy. Nie, nedospela k žiadnym, diametrálne odlišným záverom ako prokuratúra. Verejná debata, ktorú komisia iniciovala však mala obrovský dopad na poľskú politiku ako aj spoločenské vnímanie korupcie ako fenoménu. Z politického hľadiska znamenala kauza Rywin pád vlády, začiatok konca poľskej ľavice (SLD) a nástup súčasnej vládnej Platformy Obywatelskej. Z hľadiska spoločenského znamenala aféra predovšetkým očistu a zmenu fungovania spoločnosti a politiky. Korupcia ako princíp (alternatívnej) organizácie spoločnosti a vlády prestala byť spoločnosťou tolerovaná v rovnako veľkej miere ako predtým. Prispelo k tomu určite aj medzivládie bratov Kaczynskych, ktorý si z boja proti korupcii spravili hlavnú politickú agendu. V každom prípade, môžem zodpovedne povedať, že korupcia dnes v Poľsku nie je tak výrazným a bežným modus operandi ako u nás.

Z tohto uhľa pohľadu teda absolútne chápem nevôľu Goríl čo i len diskutovať o výzve Richarda Sulika,  aby k riešeniu kauzy svojou mierou prispel aj parlament, teda aby sa vyšetrovaním zaoberali aj výbory NR SR (nebodaj za účasti médií). Verejná diskusia by sa totiž mohla zvrtnúť podobným smerom ako v Poľsku a podstatná časť ZOO by sa zrútila pod váhou verejného tlaku. Pre úplnosť - rozumiem aj protiargumentom, že parlament nie je relevantným vyšetrovacím orgánom a že parlamentné diskusie by sa dali politicky zneužiť, respektíve využiť ako súčasť predvolebného boja. Otázku v tomto zmysle, teda či diskusie v komisii Sejmu neboli istým druhom reality šou, dostal aj Michnik v rozhovore so SME. Odpovedal na ňu  takto: „V reality šou ide o šou a v komisii išlo o realitu, to je ten rozdiel. Všetci, ktorí chcú zosmiešniť prácu komisie, zosmiešňujú demokratické procedúry. Ja si myslím, že je to víťazstvo demokracie." (dosť rozdiel oproti citátu uvádzaného vyššie Pentou, že?)

Ja osobne, ak si mám vybrať medzi rizikom prílišného spolitizovania kauzy a rizikom ďalších a ďalších Goríl, potenciálnych orangutanov, šimpanzov a rastúceho znechutenia z fungovania politiky a spoločnosti, tak radšej tú politizáciu. Tá aspoň v sebe nesie šancu na očistu... Polacy, dziękujemy za inspiracje.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?