Parlament totiž pozval na svoje zasadanie českého prezidenta Václava Klausa, známeho svojim kritickým postojom k EÚ a celkovo k európskej integrácii. Na pôde europarlamentu Klaus spochybnil legitimu inštitúcie a demokratickosť celého systému na základe mierne pomýlenej tézy, že v europarlamente neexistuje opozícia (samotný parlament je opozíciou európskej komisii a Rade ministrov). Pán prezident potom na záver svojho prejavu označil ekonomický systém EÚ za systém, ktorý potlačuje trh a vyzval na zastavenie "posilňovania centrálneho riadenia ekonomiky".
Reakcie na Klausa, ktorý sám seba prednedávnom označil za disidenta (podobného tým, ktorí za totality bojovali proti komunizmu), boli všelijaké. Viac než o obsah prejavu a reakcií ide však o samotný fakt, že Klaus bol vôbec do europarlamentu pozvaný. A to napriek jeho nekonformným a často radikálnym názorom. Pôdu pre šírenie prezidentových názorov Klausovy poskytla paradoxne inštitúcia, ktorú on osobne neuznáva a spochybňuje. Klaus tak jasne odhalil nahotu a bezbrannosť demokracie. Predsedovi europarlamentu pánovi Pötteringovi potom nezostalo než s trpkým úsmevom na tvári konštatovať "Gott sei Dank leben wir in einer europäischen Demokratie, in der jeder seine Meinung äußern kann!" (Vďaka Bohu, že žijeme v európskej demokracii, kde každý môže vyjadriť svoj názor) a dodať, že v minulom režime (t.j. za boľševika) by s podobným prejavom ťažko uspel, ak by ho vôbec mal šancu predniesť (prepis je tu).
Podobné argumenty dnes a tento víkend zrejme zaznejú na Slovensku z úst pána Ganleyho, šéfa írskeho hnutia proti Lisabonskej zmluve, zakladateľa paneurópskeho hnutia Libertas a politického priateľa českého prezidenta Klausa. Ten Ganleyho svojho času tiež označil za disidenta. Prednášať na Slovensko Ganleyho pozval liberálny Hayekov inštitút. Je pozitívne, že sa daná diskusia o budúcnosti a Lisabonskej zmluve koná. Je to určite dôležitá téma, ktorá si zaslúži otvorenú debatu. Ale nebyť EÚ, kto by mal o Ganleyho záujem a kto by o ňom vôbec vedel? A nebyť Poliakov, Čechov, Litovcov a Slovákov, ktorým Írsko otvorilo dvere na svoj pracovný trh a prítomnosť ktorých v mnohých prípadoch negatívne ovplyvnila pohľad Írov na EÚ a Lisabonskú zmluvu (viac než Ganley svojou kampaňou), o čom by sme sa na prednáške bavili? Svet je skrátka plný paradoxov. Možno práve ony posúvajú dejiny dopredu. Tak to aspoň tvrdil disident Hegel. Fotosyntéza, eurosyntéza... či ako to bolo?..:-)
V každom prípade, Gott sei Dank für das Wochenende! Prajem pekný víkend.